Bára a Vtáčnik. Dvaja ľudia, ich cesty sa skrížili dávno predtým, ako sa tí dvaja stretli. Bára je presvedčená, že jej život by bol omnoho šťastnejší, keby doň pred rokmi ktosi nezasiahol a nezmenil jeho smerovanie. Minulosť už síce nevráti, no môže sa pokúsiť prepísať ju v pamäti ľudí. Zatiaľ však vyčkáva, zvyká si na nový domov, zveľaďuje dom i záhradu, sadí kvety. Vtáčnik sa na rozdiel od nej s minulosťou naučil žiť. Necíti sa ukrivdený, neprekáža mu, že ho ľudia považujú za čudáka, netrápi ho osamelosť. K životu mu stačí sloboda, les a pozorovanie vtákov. Alebo žeby nie?